Lucia bola manažérka v medzinárodnej firme. Mala pocit, že musí byť stále dokonalá, pracovala nadčasy a nedokázala povedať „nie“. Vnímala, že ju to vyčerpáva a že ju kolegovia považujú za prísnu a ťažko prístupnú. V osobnom živote sa cítila odpojená od partnera a často mala pocit, že nikdy nie je dosť dobrá.

Odhalili sme jej schému neustále vysokých štandardov a trestajúceho vnútorného kritika. Učila sa spomaľovať, všímať si svoje potreby a vyjadriť ich bez pocitu viny. V koučingu sme trénovali iný komunikačný štýl, viac spolupracujúci, nie direktívny.

Lucia začala delegovať prácu, viac dôverovať svojmu tímu a doma dokázala byť uvoľnenejšia. Po niekoľkých mesiacoch si všimla, že je pokojnejšia, kolegovia ju začali vnímať ako lídra, nie ako „kontrolóra“. Sama povedala, že prvýkrát po rokoch má pocit, že je sama sebou a nemusí stále dokazovať svoju hodnotu.

Monika mala za sebou bolestivý rozchod a cítila, že stále priťahuje partnerov, ktorí si ju nevážia. Vzťahovo bola skôr v role „dávajúcej“. Starala sa, obetovala sa, ale spätne nedostávala rovnakú pozornosť. Sama seba často vnímala ako „tú menejcennú“.

Pracovali sme s jej schémou opustenia a nedostatočnej hodnoty. Učila sa nastavovať hranice, pomenovať svoje potreby a nenechať ich zatlačiť do úzadia. V koučingu sme robili aj cvičenia, kde sa učila hovoriť nahlas veci, ktoré by predtým zamlčala.

Monika postupne začala mať iný pocit zo seba. Viac si verila, menej sa bála, že ostane sama. Dokonca si všimla, že aj vo vzťahu s bývalým partnerom dokáže hovoriť otvorenejšie a necíti sa zraňovaná každým jeho slovom. Sama povedala, že sa cíti silnejšia a slobodnejšia, a že prvýkrát v živote má pocit, že ona si vyberá partnera, nie že musí byť vybraná.

Martin je manažér v stredne veľkej firme, ženatý, má dve deti. Posledné roky sa cítil, akoby bol neustále v práci. Keď prišiel domov, bol vyčerpaný, nemal energiu na rodinu a s manželkou sa čoraz častejšie hádali. Mal pocit, že je dobrý „živiteľ“, ale zlý manžel a otec. Vo vnútri ho to veľmi trápilo – vedel, že niečo musí zmeniť, ale nevedel, kde začať.

Odhalili sme jeho schému nadmernej zodpovednosti a potláčania vlastných potrieb. Martin si uvedomil, že roky žil podľa predstavy, že musí stále niečo dokazovať - šéfom v práci, rodine doma. Spolu sme pracovali na tom, aby si dovolil nastaviť hranice, oddeliť prácu od osobného života a začať hovoriť o svojich pocitoch.

Martin postupne začal meniť svoj denný rytmus. Večer vypínal počítač, cez víkend trávil čas s deťmi naplno, nie len „popri iných povinnostiach“. S manželkou našli viac spoločného priestoru na rozhovory aj malé spoločné rituály. Martin sám povedal, že má pocit, akoby znovu získal rodinu aj seba – bez toho, aby musel obetovať kariéru.

Zuzana viedla vlastnú firmu, mala dve dospelé deti a navonok pôsobila, že všetko funguje. Vo vnútri však cítila vyčerpanie, strácala chuť do práce aj života. Hovorila, že má pocit, že „musí byť pre všetkých oporou, ale sama už nevládze“.

Ukázalo sa, že jej dominantná schéma bola sebaobeta a nadmerná zodpovednosť. Neustále dávala energiu druhým, ale sama si ju nedopĺňala. V koučingu sme hľadali spôsoby, ako znovu prebudiť jej radosť a ako si dovoľovať odpočinok bez pocitu viny.

Zuzana začala robiť malé zmeny: dovolila si deň voľna, keď bola unavená, začala si v práci nastavovať limity a viac sa venovať tomu, čo ju baví. Po čase sama priznala, že má pocit, akoby jej „niekto vrátil vietor do plachiet“. Opísala to slovami: „Znova sa cítim živá a nie len ako motor pre všetkých ostatných.“